Všetci sme vyrastali na rozprávkach, vďaka ktorým sme si v mysliach vizualizovali predstavu o princovi na bielom koni, princeznej, veľkej láske, za ktorú aj život by sme obetovali ,,v tom boji divokom“. A zrazu sme dospelí a krutá realita ukázala, že láska nemusí byť vždy so šťastným koncom. Princ nie je dokonalým princom, ale je to často obyčajný chlap s množstvom chýb. Princezná nebude najkrajšia v šírom svete a okolitej kotline, ale vo vašich očiach je aj tak tá naj. Naša myseľ od detstva živená predstavami však ukrutne verí v rozprávkové ideály a šťastné konce. Nakoniec vekom zistíme, že naše vysnené očakávania sú len utopistické fikcie, nadobudnuté predstavy s absenciou reality.
Obľúbená otázka v škole: ,,Čím chceš byť, keď budeš veľký/á?“ Ja budem... Smetiar, kozmonaut a iné ,,typické“ povolania sa v budúcnosti pretavili v odpovede, že naše detské fantazírovanie sa nie vždy stane realitou dneška. Len málo šťastlivcov si svoje ideály stanoví za ciele a hrdo sa pýši povolaním ,,naslohovaným“ na hodinách slovenčiny.
,,Nemáš očakávania, nemáš sklamania.“ Citát hovoriaci, že bez očakávaní sa môže žiť o pár percent ľahšie a jednoduchšie. V mysliach si nevytvárame prototyp ideálneho partnera, zamestnania, situácie, odpovedí a reakcií. Bez očakávaní si nefixujeme často mylnú vytúženú realitu. Žijeme tam, kde to má reálny potenciál - v súčasnosti.
Nikto vám však vaše sny vziať nechce, ani ja, spoločnosť, a ani vy sami sebe. Život v ideálnej bubline veriac, že musíme čakať na všetko ideálne, nám v konečnom dôsledku skutočný život deformuje. Nedúfajme slepo, že bude ten ideálny moment, hodina, deň, rok, život... Jednoducho, ideálny stav na naše ideálne rozhodnutia v ideálnom čase a priestore. Svet je sám o sebe antiideálny, ale v tom je jeho krása a sila. Pretože, nie všetko vysnené ideálne je pre nás naozaj ideálnym a správnym.
